Kontaktné údaje

Pro mente sana s.r.o.
Vydavateľstvo F
Heydukova 27,
81108 Bratislava
Slovak Republic
Zuzana Okáľová
+421 948 094 674
vydavatelstvo-f@vydavatelstvo-f.sk
Rozhovor pre časopis Revue
f-blog
Napísal Jozef Hasto   
Nedeľa, 04 November 2012 13:49

Rozhovor pre časopis Revue

Redaktor:  Peter Kocnár

Odpovedá: Jozef Hašto, psychiater a psychoterapeut

22.02.2009

Rozhovor nebol publikovaný, nakoľko časopis v súvislosti s krízou zanikol.


Človek niekoľkokrát do roka sebe, svojej rodine, priateľom praje dobré zdravie. Na prahu nového roka, na narodeniny. Asi nikto pri tom nemyslí na druhú stránku normálneho stavu organizmu, ktorému sa hovorí zdravie – duševné zdravie. A pritom následky, ktoré má na ľudský život ochorenie duše, môžu byť ešte horšie. Je naše vedomie o  psychickom stave človeka i spoločnosti dostatočné? Nemali by sme sa viac zaujímať o otázky, ktoré súvisia s naším duševným stavom? 

Tajomný svet ľudskej duše  je tenkým ľadom, po ktorom sa treba  pohybovať so zvýšenou opatrnosťou.   Je potešiteľné, že v Trenčíne je pracovisko, ktoré má dobré meno nielen v slovenských, ale  i európskych rozmeroch – Psychiatrická klinika pri Fakultnej nemocnici. Primárom kliniky je doc. MUDr. Jozef Hašto, PhD., s ktorým sme sa rozprávali o duševnom zdraví a potrebe jeho udržiavania.

 

 

  • Psychiatria je pre mnohých terra incognita,  neznáma oblasť, synonymum „blázincov“, ako sa väčšinou hovorievalo špecializovaným liečebným ustanovizniam.  Aký je stav súčasnej psychiatrie? Má svoje špecifické problémy? Aké je jej súčasné poslanie?

V užšom slova zmysle je psychiatria medicínsky odbor, ktorý sa venuje diagnostike, liečbe, výskumu a prevencii duševných porúch. Keďže ide o mimoriadne komplexnú problematiku, je nutné úzke prepojenie s biologickými, psychologickými a sociálnymi vedami. K jej  špecifickým problémom patrí na jednej strane táto mimoriadna komplexnosť, na druhej strane je to určitá výhoda, pretože ľudské bytie sa dá pochopiť len keď berieme do úvahy všetky „vrstvy“ ľudskej bytosti, teda biologickú, psychickú i sociálnu. K určitým problémom psychiatrie patrí aj strach z duševných porúch a odmietavý postoj časti spoločnosti, dokonca aj niektorých kolegov z iných medicínskych odborov, voči ľuďom s duševnými poruchami. Zrejme je to určitý strach z niečoho neznámeho a možno niekedy aj strach z nepoznaných stránok vlastnej osoby.

 

 

  • Aký je vzťah medzi psychiatriou, psychológiou a psychoterapiou?

Predpokladom špecializácie na psychiatriu je štúdium medicíny. Psychiater je teda lekár s psychiatrickou špecializáciou. Psychológia sa študuje na filozofických fakultách. Psychológovia  sa  môžu neskôr  špecializovať na klinickú psychológiu a spolupracovať s psychiatrami.  Psychoterapia je liečbou psychických a/alebo psychosomatických porúch alebo stavov utrpenia psychologickými prostriedkami, teda určitým typom medziľudskej komunikácie. Psychiatri, ale aj lekári iných odborov, psychológovia a absolventi magisterského štúdia sociálnej práce a ošetrovateľstva sa môžu špecializovať na psychoterapiu. Tie tri disciplíny  sa prirodzene do istej miery prekrývajú.

  • Myslíte si, že osveta z tohto hľadiska je potrebná a akým spôsobom by mala prebiehať?

Informovanosť ľudí o psychických  alebo psychosomatických  poruchách považujeme za dôležitý prvok v starostlivosti o duševné zdravie.  Optimálne je, keď  pacient, jeho rodina a sociálne okolie má presné  a spoľahlivé informácie o príslušnej poruche, jej prejavoch, príčinách, možnostiach liečby a o tom, čo môže urobiť pre svoje zdravie. Je tiež žiaduce, aby bolo v spoločnosti lepšie povedomie o týchto otázkach. Na Slovensku vyšli výborné knižné publikácie, ktoré môžu slúžiť laikom ako zdroj spoľahlivých informácií (napr. - Trenckmann, Bandelow: Psychiatria  a psychoterapia. Odporúčané informácie pre pacientov, príbuzných a priateľov;  - Hell, Schüpbach: Schizofrénie. Základy pre porozumenie a orientáciu; - Kühner: Predchádzanie depresiám atp.). Edukácia o problematike duševného zdravia patrí aj do verejných diskusií naživo, a mali by sa viac využívať masmédiá – hlavne televízia a rádio. V Trenčíne sme v tejto oblasti pomerne pokročili. Každý mesiac  máme otvorenú debatu pre verejnosť vo Verejnej knižnici Michala Rešetku, Trenčianska káblová televízia má záujem o diskusie na tieto témy, je s nimi výborná spolupráca, realizujeme tiež kurzy predchádzania depresiám, kurzy asertívneho tréningu, pripravujeme kurzy Autogénneho tréningu, s ktorými som začal už v 80-tych rokoch,  atď.

  • Duševné zdravie – v poslednej dobe veľmi frekventovaný termín. Aký je stav duševného zdravia v našej súčasnosti? Súvisí duševné zdravie jednotlivca so stavom spoločnosti?

Duševné poruchy spôsobujú ľuďom veľa trápenia. Musíme počítať s tým, že asi 20% dospelého obyvateľstva v priebehu svojho života ochorie na depresívnu epizódu. U mnohých sa tieto epizódy opakujú a u niektorých žiaľ pretrvávajú dlhodobo. Liečba býva vo väčšine prípadov účinná. Jedno percento dospelého obyvateľstva ochorie na schizofréniu, ktorej priebeh môže byť priaznivý, dokonca môže dôjsť k úplnému uzdraveniu, ale u nemalej časti dochádza k novým vzplanutiam ochorenia alebo k dlhodobému pretrvávaniu ťažkostí.  Asi 5% obyvateľstva je závislých od alkoholu, čo môže mať ďalšie závažné dôsledky v oblasti telesného, duševného a sociálneho zdravia.  Okolo 7-10% obyvateľstva zápasí s určitou formou úzkostnej poruchy, ktorá môže človeka tiež výrazne hendikepovať. Liečebné možnosti sú aj tu pomerne dobré. V priemyselných krajinách, ku ktorým patrí aj Slovensko, existujú dôkazy pre to, že v poslednom polstoročí narastá výskyt ľahších depresií a častejšie sa vyskytujú poruchy príjmu potravy, pričom napr. mentálna anorexia môže človeka ohrozovať na živote.  Tieto zmeny vo výskyte depresívnych  porúch pravdepodobne súvisia s rozpadom tradičných veľkých rodín a s určitou izolovanosťou jedinca v spoločnosti a určitým chladom v medziľudských vzťahoch a orientáciou spoločnosti na podávanie výkonov. Pri hospodárskych krízach sa môže zvýšiť samovražednosť.

  • Strašiakom dnešnej doby sú depresie.. Čo je mýtus a čo skutočnosť? Aké sú odhady výskytu tohto onemocnenia?

Depresie sú naozaj celosvetovo závažným zdravotným problémom. Podľa analýz Svetovej zdravotníckej organizácie a Svetovej banky v roku 1990 bola depresia na 4. mieste medzi príčinami „stratených rokov života“ (práceneschopnosť, skrátenie očakávanej dĺžky života). Na 5. mieste, teda hneď po depresiách, sa umiestnila ischemická choroba srdca. Podľa odhadov pre rok 2020 sa na 1. miesto dostane ischemická choroba srdca a hneď za ňou depresívne ochorenia. Ide teda o mimoriadne závažné ochorenie, ktoré spôsobuje veľké utrpenie jedincovi, znepokojuje okolie, pri výraznejšom vyjadrení symptómov môže človeka dočasne vyraďovať z aktívneho pracovného a rodinného života. Určité štruktúry v mozgu pri depresii nefungujú ako by mali,  nie sú dosť aktívne, iné sú zase nadmerne aktívne. Ide o akési uviaznutie v nastavení regulácií v mozgu. Problém je, že okolie niekedy nie je schopné porozumieť, že ide o zdravotnú poruchu. Niekedy trvá pridlho, kým sa správne diagnostikuje. Často nie sú depresie dostatočne intenzívne a komplexne liečené, pretože sa nedostanú k odborníkovi. U niektorých ľudí s depresiou je situácia sťažená ešte tým, že  majú sklon nepovažovať svoj stav za poruchu, ale akési osobné zlyhanie. Niekedy si dokonca namýšľajú, že si ani nezaslúžia pomoc, že už nemajú žiadnu budúcnosť, sú menejcenní, atď. Pri takomto rozpoložení sa potom vyhýbajú odbornej diagnostike a liečbe.

 

 

  • Ako môže psychiater pomôcť spoločnosti?

Neliečené duševné poruchy spôsobujú jedincovi i spoločnosti trápenia a straty. Takže psychiater liečbou svojich pacientov prispieva k zlepšeniu atmosféry v spoločnosti. Psychiater vďaka svojej profesii môže tiež lepšie rozpoznávať určité signály problémov v spoločnosti, pomenovávať ich. Môže tiež verejnosti ponúknuť niektoré metódy, ktoré boli pôvodne vyvinuté na liečbu porúch, a ukázalo sa, že môžu zvýšiť kvalitu života zdravým ľuďom a pôsobiť ako prevencia u zdravých, ktorí sú vystavení  nadmerným stresom. V týchto súvislostiach môžem spomenúť napr. autogénny tréning, ktorý pomáha redukovať stres a „imunizuje“ voči stresu, metódy psychodrámy sa dajú využiť na prevenciu interetnických konfliktov. Psychiater pozná hodnotu funkčnej rodiny pre duševné zdravie jedinca, pozná význam napr. rýchlej adopcie dobrými náhradnými rodičmi, keď sa o dieťa nemôžu starať biologickí rodičia. Súčasná legislatíva a prax v tejto oblasti, príliš dlhé obdobie, kedy dieťa nemá kvalitnú a stabilnú náhradnú starostlivosť sú nehumánne, vedú k mnohým utrpeniam a problémom, ktorým by sa dalo vyhnúť. 

  • Ktorá disciplína bude dôležitejšia pre psychický stav spoločnosti v budúcnosti – psychológia alebo psychiatria?

Myslím si, že otázka sa nedá postaviť alternatívne - buď/alebo – obe disciplíny spolu úzko spolupracujú a navzájom sa odborne obohacujú, inšpirujú. Často spolupracujú pri riešení problémov konkrétneho jedinca.  Myslím si, že  čím väčšia časť obyvateľstva prejde úspešnou psychoterapeutickou liečbou alebo niektorým z preventívnych programov, alebo programov na rozvoj ľudského potenciálu, tým je v spoločnosti viac ľudí, ktorí pôsobia vo svojom okolí ozdravne.

  • Ste autorom radu odborných publikácií (napr. Autogénny tréning – vo viacerých vydaniach, Vzťahová väzba) a zaujímavých prác (za všetky menujme Vrah v nás). Sú niektoré z nich určené aj laickej verejnosti?

Áno, Autogénny tréning, aj knihu o Vzťahovej väzbe som písal tak, aby jej rozumeli aj laici, dokonca aj bez vysokoškolského vzdelania. Na druhej strane sú tam aj informácie, ktoré sú užitočné aj pre odborníkov. Problematiku vražednej agresie som predniesol ako prednášku na odbornej konferencii. Stručný konspekt je možné nájsť na webovej stránke  Vydavateľstva F.  Na tejto stránke možno nájsť aj viaceré zaujímavé texty či odkazy na knihy.

  • U niektorých profesií a u niektorých ľudí sa občas zvykne hovoriť o existencii syndrómu tzv.  choroby z povolania. Nestretli ste sa s tým vo vašom odbore?

Choroba z povolania u psychiatrov sa môže prejavovať určitým cynizmom, alebo znížením schopnosti a ochoty vžívať sa do subjektívnych svetov a problémov pacientov a ich príbuzných. Súvisí to s určitými osobnými dispozíciami a s preťaženosťou. Našťastie sa to nevyskytuje často. Skúsenosť v tomto povolaní môže mať a často aj má významný pozitívny dopad na osobnostnú zrelosť a integritu psychiatra, ktorý zblízka poznal aj tie najhroznejšie a najkomplikovanejšie životné príbehy a situácie. Nadobúda tak určitý špecifický vhľad do ľudského sveta a môže sa stať empatickejším a tolerantnejším.

  • S ktorými vzdelávacími a odbornými inštitúciami spolupracujete?

Úzko spolupracujem so Slovenskou zdravotníckou univerzitou, podieľam sa na školení budúcich psychiatrov v psychoterapii v rámci celej SR. Pre Slovenskú psychoterapeutickú spoločnosť, ktorá vznikla v roku 1990 v Trenčíne koordinujem pod gesciou Ministerstva zdravotníctva vzdelávanie v psychoterapii aj pre iných lekárov, psychológov. Poriadame rôzne semináre a konferencie. Pôsobím tiež v Psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej  spoločnosti. Podieľam sa na vzdelávaní v katatýmno-imaginatívnej psychoterapii, na školeniach v autogénnom tréningu, hypnóze, progresívnej svalovej relaxácii. Založili sme tiež v Trenčíne Slovenský inštitút pre psychotraumatológiu a EMDR. Spolupracujeme s rôznymi medzinárodnými inštitúciami napr. Európska psychoterapeutická asociácia, Česká psychiatrická a Psychoterapeutická spoločnosť,  Nemecká spoločnosť pre psychiatriu a psychoterapiu, Maďarská psychiatrická a psychoterapeutická spoločnosť. Naše pracovisko má dobré kontakty aj s kolegami zo Švajčiarska, Rakúska, USA. 

Prednášam aj na Trenčianskej univerzite a Univerzite sv. Alžbety  v Bratislave. Takže mám postarané o večerný program a víkendy.

  • Ste dosť známa osobnosť, aj preto, lebo sa  zúčastňujete otvorenej komunikácie k niektorým závažným spoločenským  problémom. Myslíte si, že osobnosti by sa mali častejšie verejne vyjadrovať k otázkam súvisiacim s demokraciou a verejným záujmom?

Myslím si, že je to právo každého občana a keď človek narazí napr. na závažné porušenie ľudských práv a zneužívanie moci, mal by k tomu zaujať stanovisko a nie strčiť hlavu do piesku.

  • Aké sú podľa vás najväčšie problémy súčasnej spoločnosti – slovenskej, stredoeurópskej, európskej?

Stredná Európa vrátane Slovenska urobila ohromný skok dopredu tým, že boli zavedené slobodné voľby, sloboda slova, zhromažďovania a prijal sa kódex ľudských práv, zaviedli sa princípy trhovej ekonomiky. To sú všetky znaky otvorenej spoločnosti, ktorá má zrejme dobré šance k ďalšiemu vývoju. Problém sa mi zdá byť v tom, že u nás nie sú dosť vžité princípy liberálnej demokracie. Teda hodnotový dôraz na nezávislé fungovanie inštitúcií, pričom zvlášť významnú úlohu v liberálnej demokracii majú nezávislé a neskorumpovateľné súdy a sloboda masmédií, fungovanie polície tak, aby zvyšovala bezpečnosť občanov... 40 rokov komunistickej diktatúry a predtým ľudáckej diktatúry spôsobilo veľa mentálnych škôd a rôzne formy zneužívania moci a porušovania ľudských práv sú u nás spoločnosťou príliš tolerované. Vyžaduje si to ďalší priaznivý spoločenský vývoj a múdrych politikov, angažovaných občanov.

  • Ste ťažko zastihnuteľný človek. Píšete, učíte, liečite, riadite, ste aktívnym členom alebo funkcionárom viacerých odborných orgánov, určite máte aj rodinné povinnosti a pravdepodobne aj koníčky. Zvládne toto všetko človek bez ujmy na svojej psychickej kondícii? Prezraďte recept na zvládnutie vysokého životného tempa!

Výskumy svedčia pre to, že intenzívna duševná činnosť chráni alebo prinajmenšom odďaľuje Alzheimerovu demenciu, takže to vlastne môžem brať ako preventívny program. Užitočný je tiež aj aerobický tréning (denne 30 min. rýchlej chôdze alebo ležérneho poklusu). To je tiež súčasťou môjho denného režimu. Mám tiež dobre zvládnutý nácvik autogénneho tréningu, takže sa pomerne rýchlo viem preladiť a zotaviť zo stresu. Prirodzene, že základom sú dobré vzťahy v rodine a na pracovisku.

  • Apropo, koníčky. Čomu sa venujete vo voľnom čase?

Vo voľnom čase obvykle čítam nejakú odbornú literatúru, na ktorú som v „bežnom čase“ nemal čas. Občas sa mi podarí prečítať nejakú knihu o histórii alebo dokonca román, prípadne si pozrieť zaujímavý film. V blízkej budúcnosti si chcem na DVD pozrieť viaceré krásne opery. K dobrej atmosfére u nás doma prispievajú aj naše dva psy.

  • Čo vás dokáže v poslednej dobe najviac potešiť?

Máme dvoch vnukov a vnučku. Máme s nimi s manželkou nádherné zážitky. Je pre nás veľkým šťastím sledovať ich rýchly vývoj a rozvoj nových schopností.

V práci sa teším z pokrokov mojich spolupracovníkov . Keď sa nám podarí pomôcť niekomu, komu sa už ani nechcelo žiť alebo nebol schopný zvládať nároky života, je to veľké zadosťučinenie a dôvod k radosti.

  • Ste lokálpatriot? Aký je váš vzťah k Trenčínu? Čo sa vám na ňom v poslednej dobe najviac  páči a čo by ste radšej nevideli?

Ja som sa narodil v Banskej Štiavnici, potom som žil 7 rokov v Prahe a 9 rokov v Bratislave. V Trenčíne žijeme od roku 1982. Trenčín ma okúzlil pri prvej dôkladnejšej návšteve v r. 1982. Atmosféra mesta s hradom, riekou a Brezinou je úplne jedinečná. Napr. zostal mi v pamäti zážitok, ako som sa z podchodu Fatima ocitol na Mierovom námestí, bolo to  v januári, práve snežilo a bolo pritom vidieť na hrad, po mäkkom námestí sa čulo pohybovali mladí ľudia, ktorí práve vyšli zo škôl... Ten zážitok mám v sebe už 26 rokov a mám vždy príjemný pocit, keď si naň spomeniem. Vtedy som si povedal: „Toto je mesto, v ktorom chcem žiť!“ Manželku ani nebolo treba prehovárať. Samozrejme, že som už Trenčan a lokálpatriot. Trenčanov vnímam ako milých a kultivovaných ľudí.

V meste sa mi páči originálny a vtipný Vodník, lavičky v meste, tiež keď vyrastie pekná, zaujímavá budova s užitočnými funkciami a zachová sa pekná, stará, keď sa zelená čo najviac stromov, keď sa dá dobre, chutne najesť v reštaurácii s príjemnou obsluhou, s tichou lahodnou hudbou alebo bez nej, aby sa dalo debatovať... Pristal by som, keby som nemusel cestovať za niektorými divadelnými predstaveniami do Bratislavy alebo Prahy, ale to je asi nerealizovateľné.  Myslím si, že hudobný festival Pohoda je niečo, na čo môže byť Trenčín hrdý. Je to celoslovenská známa značka kvality spájaná s Trenčínom.

Čo by som radšej nevidel?

Rozbité cesty, železničnú stanicu, ktorá pripomína časy diktatúry proletariátu... Bol by som rád, keby nebolo vidieť toľko ustarostených alebo nevšímavých výrazov tvárí . Je samozrejme príjemné vidieť v uliciach spokojné a vnímavé tváre ľudí.

Teraz v čase krízy, ktorá sa zrejme bude ešte prehlbovať, si musíme byť navzájom oporou.

 

 

Posledné články od tohto autora